V dňoch 12.-14.6.2015 som sa vybrala do Prahy na workshop s W.Nellesom. Ako systemickú konštelárku ma zaujal jeho model a práca so životným kruhom a integráciou životného procesu. Chcela som zažiť ako s týmto modelom priamo pracuje a podiskutovať si o niektorých mne nejasných termínoch.
Na workshope bolo cca 6o-7O ľudí, niektorí mali predplatenú prácu v kruhu s Nellesom, ostatní sme boli v pozícii pozorovateľov. V úvode nám lektor oznámil, že prešiel osobným vývojom nepracuje už ako terapeut, ale pracuje s vedomým bytím (spomína to aj vo svojich knihách a zaujímalo ma čo tým myslí, je to blízko k budhistickej filozofii – vedomé vnímanie). Potom nasledovala niekoľkohodinová prednáška, monológ hosťa, v ktorom odznelo viacero konštatovaní a postojov lektora, ktoré ma šokovali. Občas som váhala, či je to naozaj autor tých kníh, ktoré som čítala.
Menší výber:
„Budem hovoriť k tým čo ma počúvajú a prijímajú a tí traja idioti, ktorí nesúhlasia, tým sa nebudem venovať“.
„Teória prežitia: klanu stačí jeden muž, ktorí plodí deti. Evolúcia vyžaduje od muža pár sekúnd aktivity, u ženy je to iné.“
„Matka je stroj“, „Muži sú vrhači spermií“.
Pri predstavovaní životného kruhu som sa dozvedela:
„Rodičia sú menej dôležití ako si myslíme.“
„Psychologicky dospelých je na tejto planéte málo“(len sme sa nedozvedeli ako je na tom zbytok ľudstva)
„Biologicky žena po päťdesiatke nie je potrebná“ ( To som sa už hlásila do diskusie a chcela vedieť, kedy je biologicky nepotrebný muž. Vypočula som si (s ľahkým úškrnom lektora ), že muži to majú od prírody inak a má teóriu o tom, ako chodia na severe muži na lov rýb, aj na dva roky a biologicky aktívni starší muži /čo už nevládzu loviť/ oplodňujú ženy pre zachovanie rodu. Na môj dotaz ako je to v zbytku sveta som sa dozvedela, že zatiaľ teóriu nemá. Keďže hodnotu ženy redukovať na plodenie považujem za urážlivé bola som poučená, že“ život nevychádza z nás“)“ .
Lektor: „ Teraz sa nezaoberám tým, kto a ako pochopí to, čo hovorím. Pochopia ma len tí, ktorí to aj tak už majú ako vlastnú skúsenosť. Možno to ešte nemajú zvedomené, ale keď to teraz počujú, tak sa to zaktivizuje“.
„Šťastie je detský sen“
„Vzťahy sú tu preto, aby zničili naše ilúzie“.
„Pokiaľ ťa výroky partnera zraňujú, nevieš si uznať pravdu....“
„Láska medzi dieťaťom a matkou neexistuje, je to len potreba...“ Dieťaťu je to jedno. Na dotaz čo hovorí na najnovšie prenatálne a postnatálne výskumy o kontakte matka – dieťa, konštatoval, že je to ilúzia.
„Všetko je tak ako má byť“
Na vyváženie, odzneli aj myšlienky, ktoré som mohla prijať:
„Dieťa musí žiť dva životy : ten s ktorým sa narodilo: “Ja chcem až ku hviezdam“, a ten, ktorý chcú aby žil jeho rodičia, škola. spoločnosť, systém.
„Chce to odvahu padnúť do svojho vlastného života, dôverovať tomuto procesu“ ( postoj tao).
Samostatnou oblasťou bola téma tráum a ako s nimi zaobchádzať.
Výroky:
Trauma je moderná záležitosť tejto doby, Terapeutická skúsenosť víriť traumu je zneužívanie traumy. S traumou je potrebné zaobchádza normálne – proste je súčasťou života. /Na dotaz z pléna odpovedal, že treba klientovi povedať, že to bolo a má sa vedome postaviť k minulosti, že to bolo VTEDY“. A na ďalší dotaz, čo ak to nestačí (všetci čo sme pomáhali ľuďom s traumatickou minulosťou vieme svoje) máme odpoveď – klient nie je dosť zrelý a nemá odstup, aby uvidel a uvedomil si čo bolo VTEDY.
Ponechám čitateľom, aby sa zamysleli ako a či sa ich tieto výroky dotýkajú-
Práca v strede: klientka, ktorá si predplatila prácu prichádza na vyzvanie k Nellesovi a sadá si po jeho ľavici. Nasleduje dlhé ticho (1-2 min) Nelles sa uprene díva na klientku a po pauze ticha prichádza výrok (pre mňa interpretácia):
„Máš v sebe niečo čo ťa ženie, čo nepatrí k tebe, ideš ako na povel, nasleduješ niečo čo ťa tlačí a v očiach máš bolesť. Odporúčam ti robiť všetko pomaly, cez automatické spracovanie, brániš svojim pocitom“ a potom sa spýtal: „Ako sa voláš?“
Iný príklad. Rovnaký začiatok, dlhé ticho a výrok lektora: “Čakáš, že niekto príde a povie ti čo máš robiť. To si len myslíš. Tak stoj.“
Pracoval s pozíciami prenatál, dieťa, dospievanie a dospelý. Na dotaz čo ďalšie pozície oznámil, že s klientmi po sedemdesiatke nerobí terapiu (prečo terapiu keď pracuje s vedomím bytím?), lebo je to pod dôstojnosť staroby. Nakoniec zobral jednu svoju staršiu frekventantku s výcviku, postavil ju na pozíciu č. 6, nechal ju všetkým prvým piatim pozíciám poďakovať. Ak by som osobne nepoznala viac pozadie tejto “demonštrácie“ usúdim celkom fajn práca so staršou klientkou.
Ja, ktorá pracujem aj so seniormi, považujem za veľký dar a rozvoj pre všetkých zúčastnených venovať sa terapii starších ľudí, alebo ľudí v zrelom veku. V tomto sa s Nellesom nezhodneme.
Výrok, ktorým ma definitívne znechutil bol:“ To čo najviac vytvára pokrok sú vojny“. Vysloviť toto ako Nemec na Českej pôde, za prítomnosti slovenskej skupiny, v súčasnej spoločenskej klíme považujem na arogantné a fašistické. Ozval sa pre mňa v Nellesovi hlboký germánsky mocenský duch. Môj postoj je, že informácia vyslaná do poľa by mala byť s múdrosťou formulovaná. Pokiaľ ide o vedomé bytie, donekonečna sa zaoberať detailmi z minulosti je niečo iné, ako uvedomovať si ich v prítomnosti. Súhlasím s Nellesom ( nie všetky jeho postoje sú kontroverzné ), že keď prijmeme minulosť do prítomnosti, naša myseľ dosiahne akési objektívne vedomie, ktorým minulé zážitky voľne plynú. Ak to urobíme, naše spomienky sa „neutralizujú“. Oslobodiť sa od minulosti však nie je ľahké. Zmeniť môžeme len to čomu sme dali svoje požehnanie. Úlohou terapeuta je sprevádzať klienta k tomuto bodu. Potom sa zbavíme nadvlády minulosti. Ram Dass pripomína, že čas a zmena sú na sebe vzájomne závislé.
Málokedy zažívam na systemických stretnutiach toľko negatívnych výrokov ako z úst W.Nellesa, zažila som tu aj množstvo prekračovaní hraníc pri dotykoch bez povolenia. Zažila aj manipuláciu, množstvo interpretácii a aj dosť kritiky.
Dostala som na aj workshope dar – tejto ceste sa budem snažiť vyhýbať a takýto štýl podpory mi je vzdialený. Uvedomila som si aká nebezpečná je moc terapeuta – lektora, ak nemá prístup a vedomie vlastného ranku, ak ho zneužije pre svoje potreby. Výroky tipu „všetko je tak, ako má byť“ sú klientom s ťažkým osudom málo podporné. Ako biblické :“Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.“ Terapeut, ktorý sa vyhýba otvorenej diskusii, má svoj postoj a pravdu, je pre mňa málo akceptovateľný. Uvedomujem svoj subjektívny postoj k workshopu, ponechávam Nellesov postoj jemu a zároveň chcem mať vedomie, že ak ja niekomu so svojich študentov, poslucháčov, záujemcov niečo hovorím, dávam im slobodu o tom diskutovať, hľadať a pýtať sa, alebo mať aj úplne iný názor bez „zhadzovania“.
Celý pohyb semináru bol pohyb od reality k inej dimenzii a chýbalo vedomé prepojenie týchto rovín. Mohli sme sa vyhnúť neustálemu popieraniu niečoho, čo sa povedalo a naopak a pohybovali sme sa odniekiaľ niekam ( len to nevieme spresniť.) Nelles by možno povedal, že moje vedomie nie je zrelé.
Tak ešte raz: pozor na terapeutickú moc a osobný rank.
To som u Nellesa nenašla.
P.S. Chcem poďakovať svojim priateľkách a okolo sediacim za podporu pri diskusii, za ochotné zapožičanie poznámok (aby som sa vyhla skresleniu), za trpezlivosť s ktorou znášali moje poznámky a podporovali moju diskusiu.